Špionáž a špióni sú súčasťou dejín už tisícročia. Z historických záznamov vieme, že špióni boli využívaní už v starovekom Grécku, Ríme a Egypte. Ich úlohou bolo zhromažďovanie informácií o nepriateľoch alebo konkurentoch a prenášanie týchto informácií svojim vlastným vládam alebo armádam.
Špionáž bola v stredoveku veľmi rozšírená a bola využívaná na získavanie informácií o plánoch iných krajín alebo rytierskych radov. Vo vojnách medzi kresťanmi a moslimami v období križiackych výprav (11. – 13. storočie) boli špióni využívaní na získavanie informácií o nepriateľských sílach a na mapovanie terénu.
V stredoveku sa špióni používali nielen v časoch vojen, ale aj v politike a obchode. Napríklad v 14. storočí bola vo Francúzsku založená tajná organizácia „Les mouches“, ktorá mala za úlohu sledovať a špehovať cudzie šľachtické krajiny. V Anglicku bola v 15. storočí založená tajná organizácia „Yeomen of the Guard“, ktorá mala za úlohu ochraňovať kráľa a kráľovské rodiny, ale tiež mala za úlohu zhromažďovať informácie o možných hrozbách.
Špióni v stredoveku boli zvyčajne výbornými jazdcami na koňoch. Boli schopní rýchlo a efektívne prechádzať po krajine. Títo špióni boli schopní špehovať a zisťovať informácie o nepriateľských sílach a potom ich rýchlo prenášať svojim vlastným vládam alebo armádam.
V mnohých prípadoch boli špióni platení za svoje služby. Platili sa im odmeny za získané informácie, ale bolo aj veľa špiónov, ktorí pracovali pre viaceré strany a predávali informácie tomu, kto ponúkol najvac..
Celkovo môžeme povedať, že špionáž a špióni v stredoveku boli dôležitou súčasťou politiky, obchodu a vojen a ich práca bola často nebezpečná a náročná.
V 19. storočí s rozvojom telegrafie a železníc sa zvýšila rýchlosť a efektivita prenosu informácií, čo viedlo k vzniku nových špionážnych techník.
Špióni boli zvyčajne najímaní vládami alebo korporáciami na získavanie informácií o konkurentoch alebo politických súperoch. Mnohé krajiny mali svoje vlastné tajné služby a špiónske organizácie, ktoré sa špecializovali na získavanie informácií o iných krajinách. V tej dobe boli najväčšími hráčmi v špionáži Francúzsko, Veľká Británia a Nemecko.
Takiež sa vyskytli špióni, ktorí pracovali bez oficiálneho uznania svojej krajiny. Títo špióni boli zvyčajne najímaní súkromnými osobami alebo korporáciami na získavanie informácií o ich konkurentoch. Niektorí z týchto špiónov boli veľmi úspešní a stali sa legendami, ako napríklad Nathan Hale, americký špión, ktorý bol popravený Britmi počas Americkej revolúcie.
Jednou z najznámejších špiónskych kauz v 19. storočí bol prípad Dreyfusovej aféry vo Francúzsku v roku 1894. Dreyfus, vojenský dôstojník, bol obvinený z vyzradenia francúzskych vojenských tajomstiev a odsúdený na doživotie. V priebehu nasledujúcich rokov sa ukázalo, že obvinenie bolo nespravodlivé a že Dreyfus bol obeťou antisemitizmu a konšpiračnej teórie. Táto kauza viedla k veľkej politickej kríze vo Francúzsku a k zmenám v špionážnych a vojenských orgánoch krajiny.
V 19. storočí sa tiež objavili nové technológie, ktoré boli používané na špionážne účely, ako napríklad fotografické zariadenia a kódovanie telegrafických správ. Výskum a vývoj nových technológií sa stali dôležitými oblasťami pre tajné služby a špiónov v 19. storočí.
Po páde Berlínskeho múru sa zmenila aj podoba špionáže a tajných služieb.
Koniec studenej vojny znamenal koniec jasného rozdelenia sveta na dve protichodné strany, ktoré si navzájom konkurovali vo vojne, politike, hospodárstve a špionáži. Spolu s tým sa zmenila aj podoba špionáže, ktorá sa stala sofistikovanejšou a využívala nové technológie.
Po páde Berlínskeho múru sa tajné služby začali viac zameriavať na boj proti terorizmu, kybernetickej kriminalite a na získavanie informácií o ostatných krajinách a ich zahraničnej politike.
Špionážna činnosť sa stala menej viditeľnou a bola viac zameraná na získavanie informácií pomocou technológií, ako sú počítače, satelity a internet.
Veľké špionážne organizácie, ako sú CIA a KGB, sa transformovali a zmenili svoju prácu. Počas studenej vojny sa zameriavali na získavanie informácií o jadrovom zbrojení a o šírení komunizmu, no po jeho skončení sa ich pozornosť smerovala skôr na boj proti terorizmu, kybernetickej kriminalite a priemyselnej špionáži.
Po páde Berlínskeho múru sa tiež zvýšila spolupráca medzi tajnými službami rôznych krajín a organizácií a to najmä v boji proti terorizmu. Spolupráca a výmena informácií sa stala dôležitejšou ako kedykoľvek predtým, a to najmä kvôli rozsiahlemu používaniu internetu a nových technológií.
Špionáž a špióni boli a stále sú dôležitou súčasťou medzinárodných vzťahov a boja proti kriminalite.