História špionáže v USA sa začala už počas amerických oslobodzovacích vojen, keď boli britskí špióni odhaľovaní v amerických radách. Po získaní nezávislosti USA sa začali objavovať prvé prípady špionáže zo strany iných krajín. Počas 19. storočia bola v prvom rade motivovaná hospodárskymi záujmami. USA bola v tomto období rýchlo sa rozvíjajúcou krajinou, ktorá mala množstvo prírodných zdrojov a nových technológií.
Európske krajiny, najmä Británia a Francúzsko, mali záujem o tieto zdroje a snažili sa ich získať.
Preto mnoho špiónov týchto krajín pôsobilo v USA s cieľom získať informácie o amerických priemyselných a obchodných aktivitách.
Britská špionáž bola najaktívnejšia v období vojny roku 1812 medzi Spojenými štátmi a Britániou. Britskí špióni vysielaní do USA pracovali na získaní informácií o amerických vojenských plánoch a aktivitách, ako aj o obchodných záležitostiach. V tomto období bola aj jedna z najznámejších prípadov špionáže v USA. Vojvoda de Richelieu, francúzsky špion a dobrodruh, bol najatý britskou vládou na získanie informácií o aktivitách amerických obchodníkov v Louisiane. V roku 1812 bol odhalený a uväznený na ostrove Malta.
Po vojne v roku 1812 sa špionáž v USA stala menej intenzívnou, ale aj naďalej sa vyskytovala. Počas občianskej vojny v USA boli špióni často vysielaní do susedných štátov s cieľom získania informácií o vojenských plánoch a aktivitách protivníka. Medzi najznámejších špiónov v tomto období patril britský občan Thomas Haines Dudley, ktorý pracoval pre konfederáciu a bol odhalený americkou vládou.
20. storočie bolo pre USA obdobím intenzívnej špionáže zo strany iných krajín, najmä v období studenej vojny s Sovietskym zväzom. Medzi najvýznamnejšie špionážne prípady patrila špionáža v rámci projektu Manhattan, ktorý viedol k vývoju prvej atómovej bomby. V tomto projekte pracovali aj ruskí špióni, ktorí odovzdávali tajné informácie Sovietskemu zväzu.
Ďalší významný prípad špionáže v USA bol prípad Ethel a Julias Rosenbergových, ktorí boli obvinení z odovzdania tajných informácií Sovietskemu zväzu a neskôr odsúdení na trest smrti. Tento prípad viedol k silnému rozhorčeniu v americkej spoločnosti a kritike americkej justície za tvrdosť voči Rosenbergovcom.
V období 60. a 70. rokov sa objavila aj tzv. politická špionáž, ktorá bola zameraná na odhaľovanie aktivít politických skupín, aktivistov a novinárov. Medzi najvýznamnejšie prípady patrí prípad Watergate, ktorý viedol k odstúpeniu prezidenta Nixona. Špionážnym prípadom bol aj prípad umlčovania informácií FBI o aktivitách a zločinoch v rámci organizácie COINTELPRO, ktorá bola zameraná na odhaľovanie a likvidáciu organizácií zaoberajúcich sa bojom za občianske práva.
Po teroristických útokoch 11. septembra 2001 sa USA zamerala na zvýšenie svojich kapacít a úsilia v oblasti boja proti terorizmu, vrátane získavania informácií o teroristických hrozbách a monitorovania komunikácií teroristických skupín.
V rokoch 2010 až 2012 sa objavili prípady, keď špionážne služby Číny a Ruska boli zodpovedné za krádeže citlivých informácií a tajomstiev v oblasti hospodárstva, technológií, energetiky a vojenských zbraní. Tieto krajiny použili rôzne spôsoby a techniky na získanie informácií, vrátane hackovania a phishingu.
V roku 2013 odhalil bývalý zamestnanec agentúry National Security Agency (NSA) Edward Snowden, že NSA a ďalšie americké špionážne služby sledovali komunikácie miliónov občanov po celom svete. Tento prípad vyvolal kontroverzie v USA aj v zahraničí a viedol k revidovaniu zákonov o ochrane súkromia a kontrolu vládnej moci.
V rokoch 2015 až 2018 bolo zistených niekoľko prípadov ruského ovplyvňovania voľieb v USA. Boli zistené pokusy ovplyvniť prezidentské voľby v roku 2016 a parlamentné voľby v roku 2018, vrátane podpory dezinformačných kampaní a hackovania komunikačných sietí.
V súčasnosti sa špionáž v USA zameriava najmä na kybernetické hrozby, ktoré predstavujú vážne riziko pre národnú bezpečnosť USA. USA zvyšuje svoje kapacity a úsilie v oblasti kybernetickej obrany a spolupracuje so svojimi spojencami na zabezpečení kybernetickej bezpečnosti na globálnej úrovni.
