Existujú správy a podozrenia, že Čína používa špionážne balóny na svoje vojenské účely. Čínske špionážne balóny by mohli byť vybavené rôznymi senzormi a zariadeniami na získavanie informácií, ako sú kamery, mikrofony, termálne senzory a iné.
Niektoré zdroje uvádzajú, že čínske špionážne balóny boli použité na sledovanie demonštrácií v Hongkongu v roku 2019. Taktiež na zisťovanie pozícií tajvanských vojsk. Tiež sa tvrdí, že boli použité na sledovanie pohybu amerických lietadiel v Ázijsko-pacifickom regióne.
Čína tiež vyvíja a testuje nové technológie, ktoré by mohli byť použité na špionážne balóny. Ako sú napríklad bezpilotné vzducholode alebo balóny s energetickým zdrojom, ktoré by im umožnili lietať dlhšie a výkonnejšie.
Avšak, ako v prípade akéhokoľvek podozrenia na špionážne aktivity, je potrebné preukázať jasný dôkaz. Aj keď sa hovorí o čínskych špionážnych balónoch, nemožno zaručiť ich skutočné použitie a účely, ktoré sledujú, a toto téma vyvoláva otázky súvisiace s medzinárodnou bezpečnosťou a súkromím.
História
Špionážne balóny sa používajú už od 19. storočia. V roku 1862 sa počas americkej občianskej vojny používali balóny na získavanie informácií o pozíciách nepriateľa a na sledovanie, či sa nepriateľ plánuje pohybovať. Títo balonári boli prvými špiónmi v balóne, ktorí zbierali informácie o pozíciách protivníka.
Počas prvej svetovej vojny sa špionážne balóny stali kľúčovým zariadením na získavanie informácií a na boj proti nepriateľovi. Boli využívané na výskum nepriateľských liniek a na meranie rýchlosti vetra, aby sa určilo, kam sa smerujú jednotky protivníka. Balóny sa tiež používali na sledovanie pohybu ponoriek a námorných plavidiel.
Počas druhej svetovej vojny sa balóny stali ešte dôležitejšími ako v predchádzajúcich vojnách. Boli používané ako pohyblivé radarové stanice na monitorovanie pohybu lietadiel a námorných plavidiel. Balóny tiež boli vysielané nad nepriateľským územím, aby zaznamenali pozície a pohyb nepriateľa a aby poskytli podporu výsadkovým jednotkám.
Po vojne boli špionážne balóny využívané na mierumilovné účely, ako je získavanie informácií o počasí, monitorovanie poľnohospodárstva a environmentálnej kontroly. V súčasnosti sa balóny stále používajú na vojenské účely, ale aj na civilné účely, napríklad na sledovanie katastrof a následkov prirodných pohrom.
V priebehu histórie boli vyvinuté rôzne typy špionážnych balónov, ktoré sa líšia vo svojich vlastnostiach a použití. Patria medzi ne klasické balóny naplnené héliom alebo vodíkom, hybridné balóny, ktoré kombinujú výhody balónov a vzducholodí, a dokonca aj bezpilotné balóny, ktoré sa môžu ovládať z pozemnej stanice alebo byť samonavádzacie a samostatne sa pohybovať v priestore.
Používanie špionážnych balónov a ich možný nástupca?
Bezpilotné lietadlá sú schopné vykonávať mnoho úloh, ktoré sa predtým vykonávali pomocou špionážnych balónov. Ich výhodou je, že sa môžu pohybovať rýchlejšie, letecká technológia sa stala dostupnejšou a je možné ich vzdialene ovládať z pozemnej stanice alebo cez satelit. Taktiež sa môžu vyznačovať lepšou manévrovateľnosťou a prispôsobiteľnosťou v závislosti od účelu, napríklad s možnosťou využitia rôznych senzorov a kamier pre zber informácií. Špionážne balóny môžu pripomínať aj vysoko položené pseudo-satelity / HAPS.
Špionážne balóny zostávajú užitočným nástrojom na získavanie informácií z vyšších výšok, ale s technologickými pokrokmi sa objavujú aj nové nástupcovia. Medzi tieto nástupcov patria napríklad bezpilotné lietadlá alebo drony.
